„Nikdy by som nechcel patriť do spolku, ktorý by mal za člena niekoho ako ja.“
Zakaždým, keď počujem tento vtip, spomeniem si na zbor, ktorého členkou som bola počas základnej školy. Bolo to síce ešte dávno pred seriálom Glee, ale aj tak sa väčšina z mojich spolužiakov prihlásila do zboru. Nepamätám si presne, aké presvedčovacie techniky použil vedúci zboru, ale viacerí z nás zabudli, že vlastne ani nevieme spievať. A v mojom prípade to platí doslova. Vždy, keď sa pokúšam hmkať si melódiu obľúbenej pesničky, z úst mi začnú vychádzať zvuky, ktoré sa na ňu ale vôbec nepodobajú.
Vedúci zboru bol nadšený, koľkých dobrovoľníkov mal, zoradil nás podľa výšky a začali sme spievať. Postupne si uvedomoval, že z viacerých strán sa ozývajú prapodivné zvuky. Rozhodol sa preskúšať každého jedného z nás. Napokon som skončila s viacerými spolužiakmi v zadnom rade a s pokynom, že máme len otvárať ústa a nespievať. Moje prvé skúsenosti s komparzom. Škola mala veľký zbor a nikoho netrápilo, že polovica jeho členov sa hrá na nemé ryby.
Woody Allen asocioval tento vtip so svojimi vzťahmi so ženami. A to platí aj o nasledovnom:
„Muž príde k psychiatrovi a vraví: ´Pán doktor, môj brat je blázon. Myslí si, že je sliepka.´ Doktor odvetí: ´Tak čo keby ste ho dali sem k nám?´ A chlapík na to: ´Rád, ale ja tie vajcia potrebujem.´“
Podľa Allena každý z nás napriek tomu, že si uvedomujeme, aké iracionálne a bláznivé vzťahy môžu byť, naďalej v nich pokračujeme, pretože „väčšina z nás tie vajcia potrebuje.“
Vtip, ktorý však ukrýva oveľa dôležitejšiu pravdu, Allen umiestil na úplný začiatok filmu:
„Dve staršie ženy sú v horskom letovisku a jedna vraví: ´Jedlo je tu naozaj hrozné.´ A druhá na to: ´Áno, viem. A také malé porcie.´“
Takto vidí život. Plný trápenia a príliš krátky. Podľa mňa však vtip najmä hovorí o tom, že ľudia nie sú nikdy s ničím spokojní. Woody Allen si to sám uvedomoval, pretože je to jedna z tém, ktoré sa objavujú v jeho viacerých filmoch.
Annie Hallová v jednoduchosti a v skratke je film, v ktorom hlavný protagonista hľadá dôvod a vysvetlenie, prečo jeho vzťah s Annie nevyšiel napriek tomu, že sa tak úžasne k sebe hodili. Odpoveď snáď bude znieť príliš jednoducho a banálne, ale opak je pravdou. Večná nespokojnosť.
Nájdeme šťastie a potom pokračujeme v hľadaní, pretože to určite nebude ono. Šťastie nepochybne vyzerá inak. Nájdeme niekoho, kto nás berie takého, aký sme. Ale to nebude tá pravá osoba. Ja sa neuspokojím s niekým, kto sa uspokojil so mnou. Nezmysel? Tak určite. Ale napokon nie je práve iracionalita to, čo nás robí ľuďmi?