"Keď môj film urobí ešte aspoň jedného človeka nešťastným, vtedy naplním svoje poslanie."

Autor: Monika Belovičová | 20.5.2014 o 11:02 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  587x

     Možno ho niektorí poznáte iba ako malého a neurotického herca. Prípadne malého a neurotického režiséra. Alebo dokonca iba ako malého a neurotického mravca. A to nemyslím ako urážku. Je dosť možné, že viacerí ste o ňom počuli iba vďaka veľkému škandálu, keď sa zamiloval do adoptívnej dcéry svojej manželky. A možno nemáte ani najmenšiu predstavu, koho tu, zatiaľ iba v náznakoch, predstavujem. 

     Rozhodla som sa napísať sériu článkov o filmoch Woodyho Allena. Bolo by prisilné napísať, že je mojou inšpiráciou, ale nepochybne mal v poslednej dobe na mňa určitý vplyv. A teda najmä jeho filmy. A hoci je pravda všetko, čo som napísala v prvom odseku (teda niežeby bol doslova mravcom), ja ho vnímam skôr ako neuveriteľne plodného autora, scenáristu a režiséra. Je schopný vyprodukovať jeden film ročne. A to takmer každý rok. Samozrejme, nie všetky sú vydarené, niektoré nestoja ani za zmienku (a tak sa o nich nebudeme zmieňovať), ale mnohé sa zapísali do filmovej histórie, stali sa kultovými a viaceré nesú úžasnú myšlienku.

     Woody Allen nie je z tých autorov, ktorí by ukrývali posolstvo filmu do tajomných a ťažko rozlúštiteľných metafor. On ich dokonca vloží priamo do úst niektorej z hlavných postáv. Tu by sme mohli polemizovať nad tým, či Allen neoberá diváka o možnosť vytvoriť si vlastný úsudok, zobrať si z filmu to, čo uzná sám za vhodné. Mnohým začínajúcim autorom sa vyčíta, že takpovediac predostreli pred diváka či čitateľa všetky pokrmy, chuťovky aj aperitív, a nedali mu možnosť, aby si niečo vybral sám.

     Ale Woody Allen si to môže dovoliť. Ako aj mnohé iné veci. Ešte v začiatkoch svojej kariéry dostal od filmového štúdia voľnú ruku. Dovolili mu režírovať si vlastné scenáre a taktiež o všetkom rozhodovať. Bol to veľký risk, nie vždy z toho vyšla úspešná snímka, ale v konečnom dôsledku sa to vyplatilo. My dnes máme možnosť si vybrať zo širokého repertoáru Woodyho filmov, do ktorého každý rok pribúda ďalší.

     Jedna z bežne známych vecí o Woodym je, že píše na starom písacom stroji. Nie raz som uvažovala, že si jeden zaobstarám. Myslela som si, že by ma to mohlo nakopnúť k tomu, aby som konečne viacej písala. Ale pri mojom neustálom prepisovaní by som mala príliš veľkú spotrebu papiera. A keby som si aj zniesla z povaly starý písací stroj, ktorý tam máme a padá naň prach, určite by som si našla nejakú inú výhovorku, prečo nepísať. A tu je pre mňa Woody Allen do určitej miery inšpiráciou. Píše prakticky neustále. Dokončí jeden projekt a už sa púšťa do ďalšieho.

     Prvý film, ktorý som od neho videla, bol Polnoc v Paríži. Odporučila mi ho spolubývajúca. A potom postupne som spoznávala jeho ďalšiu tvorbu. Takže áno, jeho zatiaľ najväčší komerčný úspech bol práve tým, čo ma k nemu priviedlo. V ďalšom článku, kde sa už budem venovať jednému z jeho filmov, sa však pozrieme na snímku, ktorá znamenala prelomový bod v kariére Woodyho Allena. Viete, ktorú mám na mysli?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?