Nemusí to byť hneď holub a jehoraňajky, no zväčša sa stane niečo, čo zničí celý dojem, a ja sa vraciamdomov skrývajúc sa v tmavých uličkách (to je samozrejme len obraznepovedané). Napríklad minule v supermarkete. Mala som oblečenú bielukošeľu, ktorá, a to zdôrazňujem, mi nebola úzka. Ale napriek tomu, sajeden z vrchných gombíkov (nie ten pri krku) rozhodol, že toho svetuukazujem príliš málo. A tak som sa počas celého nákupu tisla k regáloma potajme zapínala neposlušný gombík. Každú chvíľu som čakala, že ku mnepristúpi ochranka a bude vyžadovať, aby som im ukázala, čo som si ukrylapod košeľu. Vďaka neokrôchanému gombíku- absolútne nič.
A potom sú dni, kedy mám to, akovyzerám, slušne povedané v paži. Vtedy sa snažím vyhýbať ľuďom, respektívemužom, čo sa nie vždy podarí. Keď som ešte bývala na internáte a učila sadlho do noci, veľakrát ma chytil hlad a v chladničke nebolo nič jedlé.Tak som narýchlo zbehla do bufetu. V starých teplákoch a mikine, v papučiacha strapatá. Samozrejme, že do výťahu, ktorým som sa viezla, musel nastúpiťmuž mojich snov. Čo v takej situácii? Ja, ktorá aj za normálnych okolnostínemám dostatočné sebavedomie, som sa pritisla k stenám výťahua v mysli som si opakovala mantru neviditeľnosti.
Pred týždňom som priletela z Anglickado Bratislavy a odtiaľ som pokračovala domov vlakom. Deň pre tým som si kúpila nové topánky a už neviemakým nedopatrením, o polovicu menšie číslo. Na to som prišla hneď ráno,keď som bežala na autobus, ktorý ma mal odviezť na letisko. A potom to užišlo dolu kopcom. Do vlaku som nastúpila vyčerpaná a s boľavýminohami. Kupé bolo plné žien vracajúcich sa z práce. Keďže idem až nakonečnú, dúfala som, že väčšina z nich čoskoro vystúpi. Tak sa aj stalo a užv Galante som sa mohla vyzuť a pohodlne rozvaliť.
Ani som sa nestihla poriadne nadýchnuť,keď som začula hlboký mužský hlas. Nadskočila som a vydesene som pozrelana nového spolucestujúceho. Ako inak, nemohol to byť žiaden postarší pánkos plešinkou a pivným bruškom. Nie, musel to byť pán Dokonalý. Štýlovooblečený, perfektne zladený, pekný a voňavý. Rýchlo som sa obulaa schúlila som sa do svojho sedadla. Zvyšok cesty som potom väčšinoustrávila civením cez okno a premýšľaním nad nespravodlivosťou osudu. Po chvíli pán Dokonalývytiahol knihu. Ešte aj číta knihy.Kútikom oka som sa snažila zistiť názov. Zachytila som len jedno slovo:Kierkegaard. To snáď nie je pravda. Jesexy a má rád filozofiu. To sinechám ujsť? Vyzerám, ako by ma vlak, v ktorom sa veziem, dvakrát prešiel,ale keď sa naňho usmejem, možno sa mi prihovorí. Ako obvykle som danúmožnosť zvažovala, až kým nebolo neskoro. A tak na záver našej cesty somsa rozhodla nájsť na pánovi Dokonalom chybu. Možno je ženatý. Opäť somzaškúlila, tento krát na jeho ľavú ruku. Žiadna obrúčka. Našťastie, keď sme sav cieľovej stanici obaja postavili, objavila som neodpustiteľnýnedostatok. Bol odo mňa značne nižší. Hneď sa mi uľavilo a spokojná, žesom o nič neprišla, som sa odšmochtala domov.
