Richard Dawkins si v úvode svojej knihy Boží blud predstavuje svet bez náboženstva: „Predstavte si svet bez sebevražedných atentátnikov, bez 11. septembra, bez teroristických útokov v Londýne, bez krížových výprav, bez honby na čarodejnice, bez rozdelenia Indie, bez židovsko-palestínskych vojen, bez masakrov medzi Srbmi, Chorvátmi a muslimami, bez prenasledovania židov ako „ vrahov kresťanov", bez nepokojov v Severnom Írsku, bez „zabíjania v mene cti", bez vyfintených natupírovaných televíznych hlásateľov evanjelia, ktorí z naivných ľudí ťahajú peniaze ( „ Boh chce, aby ste dávali, až to bude bolieť"). Predstavte si svet bez Talibanu, ktorý odstreľuje staroveké sochy, bez verejných popráv rúhačov, bez bičovania žien za to, že odhalili štvorcový centimeter kože."
To by bol krásny svet...Ale dotiahnime túto myšlienku do konca.
Predstavte si svet bez veľkolepých gotických katedrál, bez tichých mešít plných perzských kobercov, bez kláštorov skrytých v horách alebo postavených na nedosiahnuteľných skalách, bez ruín starovekých chrámov, bez pyramíd v Egypte či v zelených pralesoch Južnej Ameriky, bez Údolia kráľov a Sakkáry, bez spevu muezína v starom arabskom meste, bez gospelov, bez chorálových spevov, bez mníchov pohrúžených do tichej modlitby alebo meditácie, bez pravoslávnych ikon, bez obrazov s biblickými výjavmi z renesancie, bez sošiek tučnučkých a smejúcich sa Buddhov...
To nie je svet, ktorý by som chcela.
No rada si predstavím svet bez vrážd, klamstiev, podvodov, korupcie, škandálov, bez atentátov, bez útokov, bez vojen, nepokojov a masakrov, bez prenasledovania a popráv, bez ničenia, bez vyfintených natupírovaných televíznych hlásateľov, bez ľudí zneužívajúcich niečiu naivitu, bez bičovania, bez krutosti...