Možno si kladiete otázky: „ Čo ju k tomu viedlo?" alebo: „ Pretože sa jej nepáčilo, musela si ho hneď meniť?", či: „ A čo si o tom myslí jej matka?" Tak pekne poporiadku.
Ako mi sama vysvetľovala, nikdy so svojím pôvodným menom nebola spokojná. Necítila, že jej patrí. Dokonca sa vyjadrila, že mala schizofrenický pocit, keď ju ľudia oslovovali menom, ktoré, podľa jej vnútorného pocitu, nebolo jej. A tak si našla meno, ktoré ju vystihovalo. A musím dodať, že je to krásne biblické meno Sára. Dlhé roky to bol jej avatar, no teraz je ním ona samotná.
Ja som mala šťastie. Moja mama chcela, aby som sa volala Barbara, no napokon som skončila ako Monika. A som tomu rada. Ja som rada Monikou, inak povedané: Ja som Monika. Ale bola by som sama sebou, aj keby som sa volala inak, povedzme, že mamou vysneným menom- Barbara?
Je to otázka, ktorá trápila mnohých filozofov. Ale ja sa nemienim zaplietať do nejakých zložitých filozofických debát. Len poviem, že si nemyslím, že by sa zmenila moja osobnosť, keby som sa volala inak. Samozrejme, sú rôzne charakterizácie osobností podľa mena či numerologický výpočet, podľa ktorého si môžete zistiť, čo o vás vaše meno vypovedá. Mňa skôr zaujíma, či by som sa ako Barbara trápila nad svojím menom a uvažovala o jeho zmene, ako to urobila moja kamarátka.
Takú situáciu si je ťažké predstaviť. Keby bolo keby... Nepáči sa mi meno Barbara (všetkým nositeľkám tohto mena sa ospravedlňujem), ale na taký vážny krok, ako je zmena mena treba silnejšiu motiváciu.
Len dúfam, že by sa moja rodina k môjmu rozhodnutiu na zmenu mena postavila lepšie, než rodina mojej kamarátky. Veď je to jej životné rozhodnutie, ona musí s tým menom žiť. Na otázku, ako na to reaguje jej okolie, mi odpovedala: „ A ľudia? No, ako ktorí. Niektorí pozitívne, iní s takým divným úsmevom, ktorý ti jasne hovorí, že ťa práve zaradili do kategórie výstredných bláznov."
A čo vy? Ste spokojní so svojím menom? A ak nie, uvažovali ste niekedy o zmene? Odvážili by ste sa k nej.......?