"Keď môj film urobí ešte aspoň jedného človeka nešťastným, vtedy naplním svoje poslanie."

Autor: Monika Belovičová | 20.5.2014 o 11:02 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  580x

     Možno ho niektorí poznáte iba ako malého a neurotického herca. Prípadne malého a neurotického režiséra. Alebo dokonca iba ako malého a neurotického mravca. A to nemyslím ako urážku. Je dosť možné, že viacerí ste o ňom počuli iba vďaka veľkému škandálu, keď sa zamiloval do adoptívnej dcéry svojej manželky. A možno nemáte ani najmenšiu predstavu, koho tu, zatiaľ iba v náznakoch, predstavujem. 

     Rozhodla som sa napísať sériu článkov o filmoch Woodyho Allena. Bolo by prisilné napísať, že je mojou inšpiráciou, ale nepochybne mal v poslednej dobe na mňa určitý vplyv. A teda najmä jeho filmy. A hoci je pravda všetko, čo som napísala v prvom odseku (teda niežeby bol doslova mravcom), ja ho vnímam skôr ako neuveriteľne plodného autora, scenáristu a režiséra. Je schopný vyprodukovať jeden film ročne. A to takmer každý rok. Samozrejme, nie všetky sú vydarené, niektoré nestoja ani za zmienku (a tak sa o nich nebudeme zmieňovať), ale mnohé sa zapísali do filmovej histórie, stali sa kultovými a viaceré nesú úžasnú myšlienku.

     Woody Allen nie je z tých autorov, ktorí by ukrývali posolstvo filmu do tajomných a ťažko rozlúštiteľných metafor. On ich dokonca vloží priamo do úst niektorej z hlavných postáv. Tu by sme mohli polemizovať nad tým, či Allen neoberá diváka o možnosť vytvoriť si vlastný úsudok, zobrať si z filmu to, čo uzná sám za vhodné. Mnohým začínajúcim autorom sa vyčíta, že takpovediac predostreli pred diváka či čitateľa všetky pokrmy, chuťovky aj aperitív, a nedali mu možnosť, aby si niečo vybral sám.

     Ale Woody Allen si to môže dovoliť. Ako aj mnohé iné veci. Ešte v začiatkoch svojej kariéry dostal od filmového štúdia voľnú ruku. Dovolili mu režírovať si vlastné scenáre a taktiež o všetkom rozhodovať. Bol to veľký risk, nie vždy z toho vyšla úspešná snímka, ale v konečnom dôsledku sa to vyplatilo. My dnes máme možnosť si vybrať zo širokého repertoáru Woodyho filmov, do ktorého každý rok pribúda ďalší.

     Jedna z bežne známych vecí o Woodym je, že píše na starom písacom stroji. Nie raz som uvažovala, že si jeden zaobstarám. Myslela som si, že by ma to mohlo nakopnúť k tomu, aby som konečne viacej písala. Ale pri mojom neustálom prepisovaní by som mala príliš veľkú spotrebu papiera. A keby som si aj zniesla z povaly starý písací stroj, ktorý tam máme a padá naň prach, určite by som si našla nejakú inú výhovorku, prečo nepísať. A tu je pre mňa Woody Allen do určitej miery inšpiráciou. Píše prakticky neustále. Dokončí jeden projekt a už sa púšťa do ďalšieho.

     Prvý film, ktorý som od neho videla, bol Polnoc v Paríži. Odporučila mi ho spolubývajúca. A potom postupne som spoznávala jeho ďalšiu tvorbu. Takže áno, jeho zatiaľ najväčší komerčný úspech bol práve tým, čo ma k nemu priviedlo. V ďalšom článku, kde sa už budem venovať jednému z jeho filmov, sa však pozrieme na snímku, ktorá znamenala prelomový bod v kariére Woodyho Allena. Viete, ktorú mám na mysli?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?