Tak napokon som si to vygooglila. Ale zamýšľať som sa neprestala. Teda, už nie nad jahodou (tá je dávno zjedená). V súčasnosti prísť k informáciám nie je vôbec zložité. Nie nadarmo sa nazýva vek, v ktorom žijeme, informačným. Ale stojíme mi vôbec o tie informácie? Isteže, ale záleží na tom, že o ktoré.
Kto sa už dnes zamýšľa nad tým, či sa Zem točí okolo Slnka? Veď to vieme. Vyriešil to už Kopernik. Dokonca sme si to overili aj v samotnom vesmíre. A deti sa o tom učia na základnej škole. Ale povedzme si to na rovinu, vyjdeme zo školy a ak sa vydáme iným smerom než tým vedeckým, začne nám byť úplne jedno, čo sa okolo čoho točí.
Nehľadíme fascinovane na oblohu, ako to robili generácie ľudí, ktoré nemali možnosť si pozrieť zábery z družice. Cítime sa povznesení nad všetkými tými nevzdelancami. Sme oveľa ďalej, veď my tomu všetkému dnes rozumie.
Naozaj? Rozumieme? Koľkí presne rozumieme tomu, prečo sa Zem točí okolo Slnka a nie naopak? Čo ju drží na obežnej dráhe? Ako to, že neodletí?
Toto je len jeden príklad. V astronómii je toho neúrekom. A sú tu aj ďalšie oblasti, napr. biológia (viď. príklad s jahodou). Povedzme, že evolúcia. Áno, tú poznáme určite všetci. To je predsa ten Darwin. Ale opäť, rozumieme evolúcii? Vieme, ako funguje? Aké sú dôkazy? Poznáme konflikt medzi evolucionistami a kreacionistami? Čo nám hovorí pojem inteligentný dizajn?
Nemusíme vedieť všetko. Za prvé to ani nie je možné a za druhé je to aj zbytočné. Knihy a Google sú tu pre nás. My sa len musíme pozerať na svet s otvorenými očami a robiť to, čo sme ako deti vedeli dokonale- čudovať sa. Klásť si otázky. Buďme trošku fascinovanejší životom a svetom okolo nás.
Ja som sa dnes pozrela na jahodu. Jedla som ju už hádam stokrát. Videla, cítila a chutnala. Ale nevnímala. Pozrite sa na jahodu (vesmír, príroda, ľudia...ľubovoľne zameňte) a vnímajte ju.