Avšak malo by nás zaujímať, čo sa deje s našimi peniazmi. Kam smeruje naša krajina. Akú budúcnosť pripravujú pre nás a pre naše deti. Náš záujem o veci verejné by nemal končiť pri volebných urnách. Pretože ako to napokon vždy býva, keď štyri roky ignorujeme politiku so slovami: „aj tak nič nezmením", tento postoj sa stane naším sebavyjadrením, čo sa prejaví na nízkej volebne účasti.
Treba si všímať spoločenské problémy. Samozrejme nepripúšťať si ich natoľko, aby sme upadli do depresií, ako to ten svet vyzerá a kam speje. Ale nebyť voči nim ľahostajný, pretože keď sa stanú akútnymi, vždy príde niekto s tvrdením, že má riešenie, ale to nás môže stáť až príliš veľa. A teraz nehovorím o peniazoch.
Naučme sa vnímať svet okolo nás. A nielen prostredníctvom televíznych obrazoviek či internetu. Všímajme si problémy aj tých ostatných. Vyjadrenia typu- to sa ma netýka- majú v časovom rozhraní hoc iba jedného života chabú hodnotu. Pretože nikdy nevieme ako sa veci vyvinú, kam nás dovedú naše činy, a aby sa nám potom nestalo, že keď budeme volať o pomoc, ostatní sa otočia chrbtom a budú pokračovať v stavaní svojho hradu z piesku, kým my budeme hľadieť už iba na zrúcaniny.
A každý konflikt treba vyriešiť v duchu 21. storočia- komunikáciou. Predstava, že by rozhovor mohol vyriešiť akýkoľvek problém vo svete, je krásna, ale nereálna. Teda, aspoň to zatiaľ máme možnosť vidieť. Ale čo keď jediný kameň úrazu je, že sa vždy rozprávajú tí nesprávni? Tí, ktorým nejde o nič iné iba o svoje vlastné blaho, záujmy a konto. Ktorí majú svoje vlastné plány a daný spor využívajú na ich dosiahnutie, pričom im len pramálo záleží na všetkých, ktorí sú do toho zamiešaní.
Možno by stačilo, keby spolu komunikovali obyčajní ľudia, ktorých do toho zatiahli veľakrát nevedomky. A hlavne počúvali. No nie to, čo na nich kričia zhora. Ale vypočuli si názor vlastného suseda. Hoc aj keď nebýva na dvore hneď veľa, ale v úplne inom štáte.
Už asi všetci viete, kam mierim. Pretože na čo riešiť konflikty celého sveta, keď jeden máme doma. Na chvíľu prestaňte počúvať politikov, nech sú z ktorejkoľvek strany. Ale porozprávajte sa so svojím maďarským susedom. Alebo naopak, so slovenským. Nekričte, neposudzujte a uvidíte, že napokon nájdete spoločnú reč. Keď to nebude ani slovenská ani maďarská, tak možno anglická...